Ladislav Chudík

obrázek zesnulého: „Ladislav Chudík, 1924 - 2015“
Narození: Hronec, 27. 5. 1924 Úmrtí: Bratislava, 29. 6. 2015
 

velikán slovenskej kultúry, mnohokrát ocenený a uznávaný divadelný, televízny a rozhlasový herec, excelentný recitátor, pedagóg, bývalý minister kultúry a v neposlednom rade výnimočný človek

 


Životopis

Narodil sa v rodine majstra valcovne v Podbrezovej.
Ako jedenásťročný chlapec začal študovať na gymnáziu v Kremnici /1935-1943/. S divadlom začal práve v Kremnici, kde účinkoval v miestnom súbore. Stvárňoval úlohu policajného komisára, keď si ho všimol dramaturg Národného divadla a pozval ho ako devätnásťročného hrať na prvú slovenskú scénu. 
Jeho otec však trval na maturite a na niečom serióznejšom ako bolo herectvo. Preto začal študovať slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity /1943-1945/ a v hlavnom meste aj na Štátnom konzervatóriu na dramatickom oddelení.
V roku 1944 sa stal členom SND /historická budova/ v Bratislave, pričom si vyskúšal pozíciu šéfa činohry.
Roky 1946 – 1951 zasvätil Novej scéne Národného divadla, neskôr pôsobil v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava a od roku 1962 do marca 2007 na Malej scéne.
Od apríla 2007 pôsobil v novej budove SND.

V roku 1949  od študenta na bratislavskom konzervatóriu prešiel na pozíciu pedagóga.
Od roku 1953 do roku 1984 s menšími prestávkami bol pedagógom na VŠMU v Bratislave.
Svoje pedagogické skúsenosti nadobudnuté počas pedagogického pôsobenia zhrnul v štúdií O herectve /1970/.

V roku 1964 sa stal docentom.
V roku 1968 emigroval na tri mesiace do Viedne, odkiaľ sa však opäť vrátil na Slovensko.
V rokoch 1989-1990 bol ministrom kultúry Slovenskej republiky.

Zoznámil nás s herectvom, ktoré bolo formované charakterom, ktoré bolo precítené. Okrem vonkajšieho portrétu postavy, dokázal vykresliť aj ten vnútorný.

Ako herca ho uznávali na Slovensku aj v Čechách. Za svoj herecký prejav bol titulovaný prívlastkom noblesný či inteligentný herec.
Pokladali ho za vzácny typ herca, ktorý bol aktívnym režisérovým spolutvorcom, ktorý prispieval svojou vlastnou predstavou a zdokonaľoval tak režijnú koncepciu.
Herecká profesia Ladislava Chudíka bola úzko spätá s umeleckým prednesom a predstavovala vrchol moderného slovenského herectva.

Spočiatku vytváral romantické postavy a neskôr prešiel do charakterových. Občas zahral komediálnu postavu, no predovšetkým hral tie vážne. 
Slovenskému národnému divadlu venoval 70 rokov svojho života a vytvoril tu viac ako 130 postáv.
Naposledy ako najstarší člen Činohry SND účinkoval v predstavení Tančiareň.

Jeho prvé herecké role neboli veľké. Svoju prvú veľkú rolu zahral na Novej scéne ako  Petruccio v Skrotení zlej ženy /Shakespeare, 1946/.
Jeho najznámejšou postavou sa stal primár Sova v televíznom seriáli Nemocnica na kraji města /1982/.

Ladislav Chudík o svoje herecké postavy obohatil aj rozhlas, účinkoval ako recitátor a čítač. Bol neoddeliteľnou zložkou takzvaných bratislavských pondelkov a súčasťou Nedeľných chvíľok poézie.
 

Filmografia:

Varúj...! /1947/, Bílá tma /1948/, Vlčie diery /1948/, Kozie mlieko /1950/, Priehrada /1950/, Boj sa skončí zajtra /1951/, Lazy sa pohli /1952/, Nástup /1952/, Expres z Norimberka /1953/, Můj přítel Fabián /1953/, Neporažení /1956/, Černý prapor /1958/, Posledný návrat /1958/, V hodine dvanástej /1958/, Kapitán Dabač /1959/, Muž, ktorý sa nevrátil /1959/,
Osení /1960/, Pieseň o sivom holubovi /1961/, Pohled do očí /1961/, Zbabělec /1961/, Polnočná omša /1962/, Tvár v okne /1963/, Výhybka /1963/, Smrť prichádza v daždi /1965/, Vrah zo záhrobia /1966/, Volanie démonov /1967/, Niet inej cesty /1968/, Luk královny Dorotky /1970/, Podezření /1972/, Po zbrane, kuruci! /1974/, Sokolovo /1974/, Trofej neznámeho strelca /1974/, Šepkajúci fantóm /1975/, Tri dni a tri noci /1975/, Do posledného dychu /1976/, Jeden stříbrný /1976/, Osvobození Prahy /1976/, Vojaci slobody /1976/, Soľ nad zlato /1982/, Putování Jana Amose /1983/, Výlet do mladosti /1983/, Zabudnite na Mozarta /1985/, Velká filmová loupež /1986/, Všichni moji blízcí /1999/, Kawasakiho růže /2009/

Ocenenia:
Bol vyznamenaný Štátnou cenou Klementa Gottwalda.
V roku 1965 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.
V roku 1982 získal titul národný umelec.
V roku 1984 mu bola udelená Krištáľová ruža.
V roku 1988 získal cenu Zlatý krokodíl.
V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
V roku 1999 mu udelili Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo
V roku 2003 získal medailu Za zásluhy.
V roku 2010 získal cenu Českého leva za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe.



Stáhněte si aplikaci na Google play

Vzpomínky (foto, videa, texty)

Vzpomínky

Přidat vzpomínku

farár Janetka

Michal Detko 15.08. 2024 (13:08)

Posledný film, v ktorom pán Chudík účinkuje, je Červený kapitán.
Je to detektívny triler natočený na základe predlohy strhujúcej knihy s rovnakým názvom od slovenského spisovateľa Dominika Dána. 

Ladislav Chudík prijal ponuku od režiséra Michala Kollára, čím mu splnil sen, a vo filme si zahral farára Janetku.
K ikonickej postave patrí ikonický herec. Herecká legenda, akou bol pán Chudík, už vlastne ani nemusí hrať, lebo už len svojou postavou vniesol do filmu vlastnú ikonickosť. 
Farár Janetka je v príbehu zatiahnutý do vysokej hry medzi cirkvou a bývalou ŠTB proti svojej vôli. 
Film príde do kín v marci 2016.

 

srdcu najbližší

A P 07.07. 2015 (21:35)

Okrem umenia sa najviac tešil z prírody. 
Bol názoru, že by sme si ju mali viac vážiť. Miloval kvety, zvlášť gerbery a frézie, pre ich pestrosť.
Ale obľuboval aj lúčne kvety, ktoré mu pripomínali krásu prírody.

Pre Ladislava Chudíka bol najkrajším kútom na svete jeho rodný kraj a predovšetkým Hájny Grúň - považovaný za geometrický stred Slovenska. 
Na Hájny Grúň chodil robiť políčka a pil vodu zo studničky po lipou. Miloval pohľad na panorámu Nízkych Tatier a na Hron.
Hájny Grúň symbolizuje jeho túžbu výjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa.

Jeho posledným prianím bolo, aby boli jeho telesné pozostatky rozsypané práve na Hájnom Grúni.

od Hany Meličkovej cez Ladislava Chudíka k Emílií Vášáryovej

Michal Detko 15.08. 2024 (13:08)

V Slovenskom národnom divadle sa stalo tradíciou generačné odovzdávanie štafety.
Začala s ňou prvá slovenská profesionálna herečka Hana Meličková, ktorá si vybrala Ladislava Chudíka a hereckú štafetu odovzdala jemu.
Pán Chudík bol pokračovateľom a za nositeľku tejto štafety si zvolil herečku Emíliu Vášáryovú. Tá od neho symbolicky prijala malú sošku dievčaťa – Leonku.

Podľa Emílie Vášáryovej prežil Ladislav Chudík neuveriteľný život, v ktorom mnohým ľuďom pomohol a mnohým spravil radosť.
S Emíliou Vášáryovou stáli desaťročia spolu na divadelných doskách, čo z nich spravilo nielen dobrých kolegov, ale aj dobrých priateľov. 

 

 

Jaroslav Seifert

Michal Detko 15.08. 2024 (13:08)

Jaroslav Seifert bol najobľúbenejším básnikom Ladislava Chudíka. 
Ich vzťah vznikol priateľským listom Ladislava Chudíka Jaroslavovi Seifertovi, ktorý naň zareagoval veľmi kladne a pozval pána Chudíka na návštevu do Prahy.
Napriek neustálym povinnostiam sa im podarilo napokon stretnúť. Na stretnutí bol aj priateľ a sused Jaroslava Seiferta, ktorý bol zároveň kritikom.
Jaroslav Seifert vďaka ich spoločnej korešpondencii sledoval aj slovenské televízne pondelky a písal Ladislavovi malé kritiky.

Keď Ladislav Chudík začínal hrať v českom filme, tak sa vyjadril, že práve vďaka básňam a veršom Jaroslava Seiferta sa naučil po česky natoľko, že mu režisér Vávra vložil dôveru v úlohe Bagára vo filme Nástup.
Vďaka hodinám a hodinám hlasného recitovania a čítania veršov Jaroslava Seiferta zvládol češtinu tak bravúrne.
Spoločná korešpondencia Ladislava Chudíka a Jaroslava Seiferta vyšla aj knižne.
 

Do rodiny básnikov Ladislava Chudíka patril aj Milan Rúfus, ktorého obľuboval a rád recitoval. Bol mu ako brat.

vzťah k mladým

Michal Detko 15.08. 2024 (13:08)

K mladým ľuďom mal vždy kladný vzťah. Veľmi rád s nimi nadväzoval kontakty i keď samotným iniciátorom často nebol. Zaujímali ho názor mladých, ktoré sa líšíli od tých starších. Rád počúval, čo hovoria.

Ešte pred emigráciou pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a jeho študenti ho skutočne zbožňovali. Keď odišiel päť dní po okupáciií žiť do Viedne, jeho študenti Andy Hryc, Zuzana Kocúriková, Jural Kukura, Jarmila Koleničová a Vladimír Durdík ho išli vyhľadať, aby si pred ním kľakli a prosili ho, nech sa vráti, že ho potrebujú a nevedia si to ďalej bez neho predstaviť.
To Ladislava Chudíka doviedlo k slzám a naozaj sa vrátil. Bohužiaľ ako vysokoškolský pedagóg už pracovať nemohol.

Dôkazom jeho kladného vzťahu k mladým ľuďom je aj pesnička so speváčkou Kristínou - Ovoňaj ma ako ružu /2014/.

herec Ladislav Chudík

Michal Detko 15.08. 2024 (13:08)

Herectvo znamenalo pre Ladislava Chudíka život. Dlho svoje herecké povolanie ani nepovažoval za prácu v pravom zmysle. Práca s textom mu robila radosť, umožnovala mu bádať a nachádzať nové veci. Postupne sa však k hereckému koníčku pridružila aj istá pracovná drina.
Divadlo chápal ho ako dar. Bral ho ako vlastný druh náboženstva, ktoré herci vyznávajú - kostolom im je divadelná sála, oltárom javisko a modlitbou je text, ktorý vyriekajú z úst. 
Divadlo Ladislava Chudíka bavilo aj v staršom veku a zároveň ho nútilo byť neustále v dianí. Sledoval, zaznamenával si, čítal. 

Cítil sa byť hercom salierovského typu, teda hercom, ktorý nemá absolútne nadanie, no napriek tomu sa mu v povolaní darí a má úspech. A občas sa pokladal aj za herca mozartovského typu, teda za herca, ktorý hrá s ľahkosťou, s minimálnym úsilím stvárniť postavu, prirodzene.
Tvrdil, že herectvo si vydrie, že za tým stojí veľa úsilia.

Počas života sa riadil heslom požičaným od generála Milana Rastislava Štefánika: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.“ 

 

Kawasakiho růže

Michal Detko 15.08. 2024 (13:07)

Jednou z jeho posledných výrazných charakterových postáv je bývalý eštébák vo filme Kawasakiho růže (2009) od režiséra Jana Hřebejka.
Za túto postavu získal Ladislav Chudík Českého leva. 
Pri prevzatí ceny sa rozlúčil s divákmi, ktorým povedal, že to veľké šťastie z ceny ho síce na chvíľu podrží, ale silu na to, aby hral ďalej, mu nedodá. 

 

recitátor Ladislav Chudík

A P 07.07. 2015 (00:35)

.. recituje Svetozára Hurbana Vajanského

Ladislav Chudík a manželstvo

Michal Detko 15.08. 2024 (13:07)

S prvou manželkou Helenou sa oženil ako tridsaťročný. Kvôli jej psychickým problémom sa však musel po dvadsaťročnom vzťahu rozviesť.

Ako sám povedal, keď sa zoznámil s Alenkou, tá mu vymazala na deväťdesiat percent všetky spomienky na predošlé manželstvo. Helena mu srdca zlomila, Alenka mu ho vyliečila. 
Alenka bola jeho divadelným kritikom, poradcom a v čase zdravotných komplikácií bola tá, ktorá ho svojou láskou, vierou a opaterou držala pri živote.

Spoznali sa v roku 1970 v Barandove, kde si Alenka privyrábala ako študentka. Keď ho po desiatich rokoch videla v televízií v Nemocnici na okraji mesta, poslala mu do divadla pohľadnicu. Ladislav Chudík ju pozval na recitačné vystúpenie do Prahy, ale nemohla prísť, lebo jej nemal kto postrážiť dieťa. Pozvala ho teda na návštevu a po jeden a pol roku sa zosobášili /1982/.

Do vzťahu s ňou vkročil aj s jej dcérou Berenikou, ktorú si osvojil. Tá mu napokon dala vnuka Stanka.
Obe stáli pri ňom až do posledného výdychu.

o ženách, o emigrácií, o Nemocnici na kraji města a inom

A P 07.07. 2015 (00:16)

Ladislav Chudík úprimne o sebe .. jeho hereckí zverenci  a kolegovia o ňom..

slová Ladislava Chudíka

Michal Detko 15.08. 2024 (13:07)

Týmto dokumentom sa prihovára svojim divákom a približuje im svoj život herca aj obyčajného človeka. 
A s pokorou vyjadruje vďaku za to, že mohol do takého vysokého veku hrať v Tančiarni. 

Tančiareň

Michal Detko 15.08. 2024 (13:07)

Poslednou divadelnou inscenáciou, v ktorej Ladislav Chudík hral, bola Tančiareň.
Potlesk, ktorý po skončení predstavenia vždy utŕžili, bol jeho veľkou odmenou, ktorej vždy rád podliehal. Aplauz mu dodával silu a radosť.
Toto predstavenie si v SND zahral aj v deň jeho 90. narodenín.
Inscenácia získala cenu Dosky 2001 v kategórii Najlepšia inscenácia.

 

 

kapitán Dabač

Michal Detko 15.08. 2024 (13:06)

V očiach hereckých kolegov a režisérov zostane zase legendárnym kapitánom Dabačom. 
Zahral si titulnú rolu dôstojníka slovenskej armády počas druhej svetovej vojny, ktorý sa po návrate z ukrajinského frontu zapojí do SNP.

Režisér Paľo Bielik chcel z filmu Kapitán Dabač /1959/ vytvoriť príťažlivý film, v ktorom by sa publikum ľahko stotožnilo s hlavnou postavou kapitána.
Ladislav Chudík dokonale naplnil jeho predstavy. Svoju postavu poňal moderne a herecký výkon zahral tak, akoby ani nehral. Akoby on sám bol hlavným hrdinom.  

Ladislav Chudík sa vyjadril o kapitánovi Dabačovi, že to bol obrat, pri ktorom sa u neho konečne režiséri trafili do postavy. 

 

primár Sova

Michal Detko 15.08. 2024 (13:06)

Pre televíznych divákov zostane Ladislav Chudík navždy najmä primár Sova. Ideálny primár, profesionálny a ľudský.
 

začiatky hereckej kariéry

A P 06.07. 2015 (22:40)

V mestskom kultúrnom stredisku v Kremnici začal Ladislav Chudík svoju hereckú dráhu.
Ako maturant kremnického gymnázia tu hral v roku 1943 jedno dejstvo hry školského predstavenia na Okresných ochotníckych pretekoch.
Vtedy padol do oka dramaturgovi Národného divadla Dr. Jánovi Sedlákovi, ktorý videl jeho talent a spýtal sa ho, či by nechcel ísť hrať do Národného divadla.
Rola policajného komisára tak odštarovala jeho hereckú kariéru.

24.novembra 1998 sa stal Ladislav Chudík čestným občanom mesta Kremnica.

 

Dále v hrobu

V tomto hrobu je k odpočinku uložen pouze Chudík Ladislav
Přidat zesnulého do hrobu

rozptyl na Hájnom Grúni

Název hrobu: Chudík Ladislav

Detail hrobu

QR kód profilu zesnulého

QR kód - Chudík Ladislav, 1924 - 2015


Živá vzpomínka v mobilu

Stáhněte si aplikaci na Google play