Narodil sa v rodine majstra valcovne v Podbrezovej.
Ako jedenásťročný chlapec začal študovať na gymnáziu v Kremnici /1935-1943/. S divadlom začal práve v Kremnici, kde účinkoval v miestnom súbore. Stvárňoval úlohu policajného komisára, keď si ho všimol dramaturg Národného divadla a pozval ho ako devätnásťročného hrať na prvú slovenskú scénu.
Jeho otec však trval na maturite a na niečom serióznejšom ako bolo herectvo. Preto začal študovať slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity /1943-1945/ a v hlavnom meste aj na Štátnom konzervatóriu na dramatickom oddelení.
V roku 1944 sa stal členom SND /historická budova/ v Bratislave, pričom si vyskúšal pozíciu šéfa činohry.
Roky 1946 – 1951 zasvätil Novej scéne Národného divadla, neskôr pôsobil v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava a od roku 1962 do marca 2007 na Malej scéne.
Od apríla 2007 pôsobil v novej budove SND.
V roku 1949 od študenta na bratislavskom konzervatóriu prešiel na pozíciu pedagóga.
Od roku 1953 do roku 1984 s menšími prestávkami bol pedagógom na VŠMU v Bratislave.
Svoje pedagogické skúsenosti nadobudnuté počas pedagogického pôsobenia zhrnul v štúdií O herectve /1970/.
V roku 1964 sa stal docentom.
V roku 1968 emigroval na tri mesiace do Viedne, odkiaľ sa však opäť vrátil na Slovensko.
V rokoch 1989-1990 bol ministrom kultúry Slovenskej republiky.
Zoznámil nás s herectvom, ktoré bolo formované charakterom, ktoré bolo precítené. Okrem vonkajšieho portrétu postavy, dokázal vykresliť aj ten vnútorný.
Ako herca ho uznávali na Slovensku aj v Čechách. Za svoj herecký prejav bol titulovaný prívlastkom noblesný či inteligentný herec.
Pokladali ho za vzácny typ herca, ktorý bol aktívnym režisérovým spolutvorcom, ktorý prispieval svojou vlastnou predstavou a zdokonaľoval tak režijnú koncepciu.
Herecká profesia Ladislava Chudíka bola úzko spätá s umeleckým prednesom a predstavovala vrchol moderného slovenského herectva.
Spočiatku vytváral romantické postavy a neskôr prešiel do charakterových. Občas zahral komediálnu postavu, no predovšetkým hral tie vážne.
Slovenskému národnému divadlu venoval 70 rokov svojho života a vytvoril tu viac ako 130 postáv.
Naposledy ako najstarší člen Činohry SND účinkoval v predstavení Tančiareň.
Jeho prvé herecké role neboli veľké. Svoju prvú veľkú rolu zahral na Novej scéne ako Petruccio v Skrotení zlej ženy /Shakespeare, 1946/.
Jeho najznámejšou postavou sa stal primár Sova v televíznom seriáli Nemocnica na kraji města /1982/.
Ladislav Chudík o svoje herecké postavy obohatil aj rozhlas, účinkoval ako recitátor a čítač. Bol neoddeliteľnou zložkou takzvaných bratislavských pondelkov a súčasťou Nedeľných chvíľok poézie.
Filmografia:
Varúj...! /1947/, Bílá tma /1948/, Vlčie diery /1948/, Kozie mlieko /1950/, Priehrada /1950/, Boj sa skončí zajtra /1951/, Lazy sa pohli /1952/, Nástup /1952/, Expres z Norimberka /1953/, Můj přítel Fabián /1953/, Neporažení /1956/, Černý prapor /1958/, Posledný návrat /1958/, V hodine dvanástej /1958/, Kapitán Dabač /1959/, Muž, ktorý sa nevrátil /1959/,
Osení /1960/, Pieseň o sivom holubovi /1961/, Pohled do očí /1961/, Zbabělec /1961/, Polnočná omša /1962/, Tvár v okne /1963/, Výhybka /1963/, Smrť prichádza v daždi /1965/, Vrah zo záhrobia /1966/, Volanie démonov /1967/, Niet inej cesty /1968/, Luk královny Dorotky /1970/, Podezření /1972/, Po zbrane, kuruci! /1974/, Sokolovo /1974/, Trofej neznámeho strelca /1974/, Šepkajúci fantóm /1975/, Tri dni a tri noci /1975/, Do posledného dychu /1976/, Jeden stříbrný /1976/, Osvobození Prahy /1976/, Vojaci slobody /1976/, Soľ nad zlato /1982/, Putování Jana Amose /1983/, Výlet do mladosti /1983/, Zabudnite na Mozarta /1985/, Velká filmová loupež /1986/, Všichni moji blízcí /1999/, Kawasakiho růže /2009/
Ocenenia:
Bol vyznamenaný Štátnou cenou Klementa Gottwalda.
V roku 1965 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.
V roku 1982 získal titul národný umelec.
V roku 1984 mu bola udelená Krištáľová ruža.
V roku 1988 získal cenu Zlatý krokodíl.
V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
V roku 1999 mu udelili Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo
V roku 2003 získal medailu Za zásluhy.
V roku 2010 získal cenu Českého leva za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe.